Trakénsky kôň
Približná výška : 160 - 168 cm
Sfarbenie : Akákoľvek jednoliata farba
Miesto pôvodu : bývalé Prusko
Typické znaky
Súčastný Trakénsky kôň je jeden s najmnohostrannejších pretekárskych koní našej doby uznávaný na medzinárodnej scéne. Súťaží v každej jazdeckej disciplíne na najvyššej úrovni a osvedčil sa ako vynikajúci kôň v drezúre a skokoch. Čo sa tíka exteriéru, na jeho hlave, ktorá je jemná, ušľachtilá a výrazná, badať vplyv anglického plnokrvníka. Má elegantný dobre stavaný krk nasadený medzi široké plecia, lopatka je šikmá, dlhá a umožňuje voľný, ľahký a elastický pohyb v každom chode. Jeho telesná konštrukcia je svalnatá, trup je stredne dlhý, silný, má veľmi pekne klenuté rebrá a dobrý, osvalený a zaoblený zadok. Čo poukazuje na rýchlosť, atletickosť so zdatnými pevnými nohami. Hrudník má hlboký a široký. Môže mať akúkoľvek farbu, jeho výška sa pohybuje okolo 160 až 168 cm.
Pôvod
Trakénsky kôň sa najviac blíži k ideálu moderného všestranného jazdeckého či športového koňa. Vznikol na základe veľmi otužilích a skromných pôvodných koní, ktoré chovatelia starostlivo a v určitých intervaloch zlepšovali orientálnou krvou, takže docielili, že tento kôň oveľa lepšie než iné teplokrvníky absorbuje najlepšie vlastnosti plnokrvníka a pritom si uchováva charakter. Jeho rastúci vplyv sa prejavuje na mnohých športových plemenách v Európe.
Tento typ koňa bol vyšľachtený z koní chovaných v provincii Východné Prusko až v 13. storočí, ktoré sa využívali ako pracovné kone. Vtedy túto časť ovládal rád nemeckých rytierov, ktorí sa zaoberali chovom koní. Ako kmeňové stádo použili domáce "švejky" tunajšie malé sedliacke kone príbuzné poľskému konikovi. Konik sám je "takmer čistý tarpan" po ktorom zdedil prirodzenú silu, húževnatosť a vytrvalosť.
V roku 1732, päťsto rokov po obsadení tejto krajiny rádom, tu Friedrich Wilhem I. Pruský založil žrebčín na vysušených močiaroch medzi Gumbinnenom a Stallpokekon (dnes Gusev a Nesterov) Trakénsky žrebčín sa stal hlavným zdrojom žrebcov pre celé Prusko. Preslávil sa najmä výkonnými jazdeckými, ale elegantnými kočiarovími koňmi. V ktorých sa spájala života - schopnosť s vytrvalosťou a rýchlosťou.
V roku 1787 došlo k prelomu, lebo do popredia sa dostala produkcia vojnových koní. Práve vtedy bol do života uvedený vyčerpávajúci systém metodického chápania chovu, testácie koní a hodnotenia pôvodu. V čase tohto rozkvetu zaberal trakénsky žrebčín plochu 13760 hektárov. Choval stáda kobýl rozdelených podľa farby : ryšky, hnedky a tmavé hnedky, vranky a kobyly zmiešaných farieb. 4ierna bola pre toto plemeno najvýznamnejšia a najpočetnejšia.
V preibehu 19. storočia sa v chove využili anglické plnokrvníky a vysoko kvalitné arabské žrebce so zámerom kontinuálne zlepšiť chov. V priebehu rokov, najmä v roku 1913, prevládali plnokrvníky, v tomto roku napríklad pripúšťali 84,3% trakénskych kobýl práve plnokrvné žrebce. Rozsah využívania plnokrvníkov bol však premenlivý. Plemeno trakénskych koní sa ďalekosiahle využívalo v 1. svetovej vojne a tvrdí sa, že bolo najlepšie z vojenských koní. Genetické prínosy arabských predkov boli veľké a potlačili nedostatky exteriéru.
Najväčší vplyv na trakénske kone mal plnokrvník Perfectionist, syn Persimmona. Narodil sa v roku 1896. Persimmona odchoval a vlastnil waleský princ, neskorší kráľ Ediard VII: (1901 - 1910).
V roku 1896 zvýťazil v epsmoskom dergy a v St. Leger a stal sa významným predstaviteľom línie. Krv tohto plemeníka sa objavuje takmer vo všetkých rodokmeňoch trakénskych koní.
Po roku 1945 sa chov trakénskych koní presunul do západnej časti Nemecka.
